Tryzna za pamiatky.pl

Pietna rozlúčka s poľským prezidentom dokáže vyvolať aj smutné dojmy z metodiky slovenských pamiatkárov.

Keď som včera sporadicky sledoval sv. omšu za duše tragicky zosnulého poľského prezidenta Kaczinského a jeho manželky, oživili sa mi dojmy z návštevy krakovskej mariánskej baziliky.

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie v Krakove je úžasný chrám. Jeho zvláštna goticko-baroková asymetria je jedinečná, nemáte si ho s čím pomýliť. Z veže ohlasuje každú celú hodinu trubač nezameniteľným hejnałem mariackim.
Stavba kostola je samozrejme zaujímavá množstvom detailov a každý z nich má svoju vlastnú históriu. To sa dozviete od alebo z turistických sprievodcov, hrdých Krakovčanov alebo na webe.

Dojmy z exteriéru sú pre mňa spojené s viacerými (prevažne večernými) návštevami Rynku Głownego počas našej realizácie krakovskej kaplnky. (Možno raz napíšem vtipný, lepšie povedané tragikomický fejtón o tom, ako sme vďaka poľskej relativizácii termínov dodania vôbec spoznali centrum Krakova.)

Pri televíznej prezidentskej zádušnej omši ma však xtý raz rozpálilo zvnútra práve vnútro mariánskeho kostola. Ani nie tak oltár Veita Stossa, klenot neskorogotickej oltárnej architektúry a plastiky (naozaj svetový „Majster Pavol“), ale úžasná polychrómia majstra Matejka.
Táto dekoratívna maľba nie je pre mňa výnimočná ani tak tým, ako vyzerá — o niečo bližšia mi je maľba jeho žiaka a spolupracovníka Wyspiańskeho v blízkom františkánskom kostole — ale práve tým ako a že vôbec vznikla:

W latach 90. XIX stulecia, architekt Tadeusz Stryjeński przeprowadził kompleksową restaurację kościoła, w trakcie której zregotycyzowano wnętrze. Świątynia zyskała nową dekorację malarską projektu Jana Matejki. Przy wykonaniu polichromii współpracowali m.in. Stanisław Wyspiański i Józef Mehoffer.
V 90. rokoch XIX. storočia architekt Tadeusz Stryjeński zrealizoval komplexné reštaurovanie kostola, počas ktorého bol zregotizovaný interiér. Chrám získal novú dekoráciu na základe maliarskeho návrhu Jana Matejka. Pri realizácii výmaľby spolupracovali okrem iných Stanisław Wyspiański a Józef Mehoffer.
História mariánskej baziliky v Krakove (http://www.mariacki.com/mariacki_historia.php)

Je takmer nemožné si predstaviť, že by dnes agilní alebo aj laxní pamiatkoví úradníci v snahe o revitalizáciu akéhokoľvek historického priestoru umožnili čo i len uvažovať o autorskej tvorbe.
(Píšem takmer nemožné, pretože otvorený, erudovaný prístup banskobystrického Mgr. Kajbu považujem za výnimku potvrdzujúcu pravidlo — p. Kajba bol napríklad metodikom pamiatkovej obnovy kostola v Senohrade, kde aj vďaka nemu mohli popri rekonštrukcii Ádamových dekorácií vzniknúť figurálne originály.).

Ak by pred 120 rokmi v Krakove použili metodiku rozšírenú a zakorenenú na Slovensku, dnes by vyzerala mariánska bazilika inak. Neodvážim sa povedať, či lepšie alebo horšie. Určite by nebola tak jedinečne zharmonizovaná Matejkovou polychrómiou. A to by bola skutočná škoda.
Nie naopak, ako to býva pravidlom pri pamiatkových zámeroch na Slovensku, kedy je takmer výhradne jediným povoleným zásahom barbarská deformácia rukopisu, farebnosti a foriem členmi komory reštaurátorov alebo krémovo—biely „vápenný“ náter od stropu až po sokel semtam obohatený oceľovo-sivou. (Na túto tému si zoširoka zgustnem niekedy nabudúce.)

Teraz by som chcel popri pietnej spomienke a modlitbe za obete smolenskej tragédie poďakovať za zdravý rozum predchodcov dnešných poľských pamiatkárov a poprosiť za zdravý rozum a odbornosť tých našich súčasných.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v Teba!
Te Deum

Aktualizácia

Zhodou okolností som bol v Krakove znova práve počas prvého kola voľby nového poľského prezidenta. Spolu so skupinou priateľov—pútnikov som bol aj v kosciole mariackim. Môj dojem len zosilnel.

Napíšte komentár

Meno*

E-mail

Web

Text komentára