Stretnutie so Synom – krížová cesta

štvrtá bolesť | figurálna kompozícia, fresco secco
ikonografický cyklus kaplnky Sedembolestnej Panny Márie
Sanktuárium Božieho Milosrdenstva
Krakov, 2007

Stretnutie so Synom

Krížová cesta – štvrtá bolesť

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.
Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.
Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
(Iz 53, 4 — 7)

„Ecce homo! Hľa človek!” vyhlásil Pilát v domnení (Jn 19, 4,5), že v tomto zbitom a zúboženom ľudskom tele, nemožno vidieť človeka, nieto Boha – to „my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného,“ ale On dobrovoľne „niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil.“ Boh, jednorodený Syn zostúpil z nebies, aby nás svojou smrťou vykúpil. Zbitý, nami strestaný pre naše hriechy, pre naše neprávosti. Pre naše blaho. Boh, najkrajší, najlepší, najvšemocnejší, (porov. Augustín, Vyznania, 1, 4), sa obetoval pretože sám chcel, a neotvoril ústa.

A Matka ticho trpí so Synom. Bolesť tak tichá, vnútorná a pokorná, že ju nespomína ani evanjelium. Ježiš trpí dobrovoľne, za naše vykúpenie. Trpí aj tým, že trpí Matka. A Matka trpí, lebo trpí Syn. Spásonosné utrpenie Syna. Matkino utrpenie s nádejou. Cesta bolesti Matky sa križuje s Cestou Kríža jej Syna.

Naše hriechy, my sami ako vojaci rímskej posádky ho vedieme ako baránka na zabitie. Božia Sláva trimufuje aj nad kopiami katov vedúcich Krista na Golgotu – nastáva hodina spásy, blíži sa hodina Božieho Milosrdenstva.

Napíšte komentár

Meno*

E-mail

Web

Text komentára