Rozlúčka so Synom – ukladanie Ježišovho tela do hrobu

Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.
(Mt 27, 57 — 61)

„… bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, …“ (apoštolské vyznanie viery)
Panna Mária sa posledný krát vidí so synom. Tak ako ho v bolesti tela priviedla na svet, tak ho v bolesti srdca odovzdáva podsvetiu. Tak ako ho v nádeji priviedla na svet, tak ho v nádeji na prisľúbené vzkriesenie odovzdáva Otcovi. Tak ako On odovzdal Otcovi svojho ducha, tak mu ona odovzdáva jeho telo. (Mt 27, 57 — 61)
Telo zavinuté do čistého plátna, navoňané myrhou a aloe, pochovávajú do nového, nepoužitého hrobu. Na obzvlášť dôstojnom mieste, veď patrí Jozefovi, zámožnému človekovi z Arimatey. (porov. Jn 19, 39,40 a Mt, 27, 57–60)

Tak ako Cirkev uchováva Božie Telo vo svätostánku. Tu sa vizuálne spájajú oba v jedno. Hrob a Bohostánok. Miesto, kde sa stretávame s Božím Telom. Klaniame sa mu. Ticho adorujeme.

Cesta bolesti Matky sa skončila. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. (1Kor, 13, 13) Viera a Nádej na večný život, na Božie Milosrdenstvo, na vzkriesenie Spasiteľa. Láska k Bohu, k blížnym, v jednote Ducha.

Napíšte komentár

Meno*

E-mail

Web

Text komentára

Ja som vzkriesenie a život Matka pod krížom – ukrižovanie