Leopold PRIPKO, R.I.P.

Lepold Pripko bol vynikajúci kamenár, ktorý bol schopný preniesť do kameňa moje návrhy nielen v tvaroch liturgického zariadenia, ale aj také nuansy ako reliéf holubice, symbol Ducha Svätého. A ako vášnivý holubár s radosťou vychutnal každé pierko.
Bol priateľom, na ktorého sa dalo spoľahnúť ako na stopercentného majstra svojho remesla, porozprávať na vážne aj bežné témy a všetko poprekladať vtipom.

V poslednom čase sme s ním mali kontakt najmä v deň menín, keď sme mu každý za seba — a on nám — telefonovali všetko najlepšie. Včera, 15. novembra 2011, na Leopolda, som mu ani nevolal, ani neposlal SMS. Povinnosti prehlušili moju túžbu porozprávať sa a povypytovať sa, čo je nové v rodine, s holubmi, na čom práve pracuje a ako mu slúži zdravie.

Dnes večer mi zavolala Katuška, jeho dcéra, moja spolužiačka z ateliéru V. Popoviča a moja drahá priateľka, že tato včera, v deň svojich menín, dostal infarkt, ktorý bol silnejší ako jeho vôľa žiť.

Bude nám chýbať a zároveň nás ťahať do neba. Buď mu, Pane milosrdným Otcom, miloval Ťa.

Napíšte komentár